Stránky

pondelok, 21. novembra 2016

Čo so životom?

Ako tak pozerám na minulý článok, ktorý som tu publikovala o mojom prvom týždni na vysokej... no, povedzme, že sa odvtedy veľa zmenilo. 
Najpozitívnejšou zmenou je to, že asi po dvoch týždňoch školy som dostala intrák. Inak by som tu už jednoznačne nebola.

S intrákom či bez, nie som si aj tak istá, ako dlho to tam vydržím. Za ten mesiac a niečo mi tá škola akosi nič nedala (aspoň nie po intelektuálnej stránke). Akože tá škola nie je zlá, ale začínam mať čoraz silnejší pocit, že to nie je nič pre mňa. 
A na prednáškach je to asi takéto:

streda, 28. septembra 2016

Prvý týždeň na výške

Ako zrejme viete, začala som študovať na vysokej škole. Navštevujem masmediálnu fakultu v Trnave na Univerzite Cyrila a Metoda. Program media relations. Je to taký mix marketingu a masmédií, viac také všeobecné a navyše v angličtine vyučujúce (minimálne by to tak malo byť. Väčšinou.)
Mám za sebou prvý týždeň, respektíve prvé tri dni, nakoľko mám rozvrh len od pondelka do stredy (yay!) a takto nejako to u mňa vyzeralo.

nedeľa, 25. septembra 2016

Stop škatuľkovaniu alebo môj príbeh.

Stavím sa, že ste už aj zabudli, že mám nejaký druhý blog (a občas aj ten prvý). Ja viem, je to hanba, vyše polroka som nič nepridala. Niežeby som nechcela, nemala nápady, proste sa mi absolútne nechcelo. Aj tento som mala v hlave už pár mesiacov. Ale hlavné je, že je konečne tu, nie? 

Poviem vám jeden príbeh. O sebe. Ktorý som verejne ešte nerozprávala, aj keď isté časti som už spomínala. Ale pekne od začiatku. 
V štrnástich som mala jednu kamarátku, ktorá mi o sebe prezradila, že je bisexuálka. Viem, že som jej v tom momente chcela povedať, že ja tiež, ale nikdy predtým som o tom vlastne nepremýšľala a nebola som pripravená, takže som mlčala. A dlho som nikomu nič nepovedala. Prvá bola kamarátka asi o rok-dva neskôr po tom, čo mi to tiež priznala prvá. To však vlastne ani nie je podstatné. 
Takže som sa teda škatuľkovala ako bi, vedelo to už viacero ľudí a potom som spoznala v sedemnástich jedného chalana. Boli sme spolu na dvoch rande, to druhé skončilo bozkávaním. Takým tým dlhým a nechutným. Vtedy som zistila, že ma absolútne nepriťahuje a viac som sa s ním nestretla. A kedže môj mozog asi nemal čo robiť a má tendenciu analyzovať kraviny z rôznych uhlov, pretože potreboval nejaký výsledok, niekam sa zaradiť, takže dospel k záveru, že som čisto na baby, pretože som si nevedela predstaviť chodiť s nejakým chalanom a bozkávať sa s ním. Dokonca ani s mojimi obľúbenými hercami a spevákmi, na ktorých som mala predtým veľký crush. Stačilo si predstaviť hento. Mala som teda výsledok, zaškatuľkovala sa, bola som s tým spokojná a zmierená a bolo. To všetko bol niekoľkomesačný proces, pretože prečo by som v noci spala, keď môžem rozmýšľať, že. 

piatok, 12. februára 2016

Január vo fotkách

Druhý mesiac, čo som mala zverejniť túto rubriku a ja som na to tak nejako dvanásť dní úplne kašlala. Proste som sa do toho vôbec nevedela dokopať. Ale čo už, dôležité je, že konečne je. 

Takže prvá vec, ktorá sa stala (vlastne ešte na Silvestra, ale krátko pred polnocou), ste si už mohli všimnúť. Do Nového roku som vstupovala s novými dizajnmi. Na oboch blogoch.



S oboma som dosť spokojná, takže istú dobu určite ostanú. 

streda, 30. decembra 2015

December vo fotkách

Po takmer roku, čo tento blog funguje (pričom na ňom je úbohých 11 článkov) som si vymyslela (snáď) pravidelnú mesačnú rubriku. Tak trochu fotodenníček. Nakoľko som ju vymyslela včera večer, tento mesiac to bude improvizácia, ale od nového roka sa budem snažiť fotiť všetko dôležité. 

Hneď na začiatku ma čakala nečakane ďalšia stužková. Zavolali ma bývalí spolužiaci z bilingválu, že či sa neprídem pozrieť na stužkovú. A tak som mala 4.12 program.

sobota, 14. novembra 2015

Ako sme stužkovali...

Aby bolo jasné, na tento článok som sa chystala už týždeň. I´m sorry, I´m so sorry. Buď som bola unavená, alebo som nemala čas. Alebo sa mi skrátka nechcelo. Vždy niečo. 
Každopádne, týždeň som už oficiálne maturant, nakoľko som absolvovala stužkovú. Presne takto pred týždňom som pindala, že sa mi nič nechce. Príde mi, akoby to bolo už o dosť dlhšie. Ale pekne poporiadku. 

Moje prípravy začali už v piatok. (Ak teda nerátam kupovanie šiat ešte niekedy začiatkom septembra). Konečne som šla ku kaderníčke, na čo som sa veľmi tešila, pretože som si šla podstrihnúť a prefarbiť vlasy. Chcela som zmenu, niečo, čo som ešte nikdy nemala a tak som rovno vylúčila akúkoľvek hnedú a červenú a skončila som pri ryšavej s ombré. Tá ryšavá je taká tmavšia, na ombré mám takú svetlú až do blonďava. Naozaj sa mi to veľmi páči, takže som nesmierne spokojná. (Žiaľ asi na žiadnej z fotiek to nie je poriadne vidieť.) 

piatok, 16. októbra 2015

Vo víre príprav a jedno zamyslenie

Ako som spomínala už v minulom článku, nastúpila som do štvrtého ročníka. A k tomu sa viaže nielen maturita, ale aj stužková a všetko možné s tým spojené. Učitelia od nás chcú veľa vecí (ja viem, čo som minule písala, zahovorila som to :/), takže akosi mám málo času a aj keď si nejaký nájdem, som taká unavená, že nie som schopná vyprodukovať nič užitočné. Knihu som neotvorila už od utorka (aj to som asi desať strán dala), v seriáloch mám veľa restov... 

V škole prakticky neriešime nič iné, ako tú stužkovú, ktorá sa nám pomaly blíži. V stredu sme sa konečne dohodli na programe, v ktorom sú prekvapivo zakomponovaní všetci okrem jedného spolužiaka. Ja sama som nemala v pláne sa zapájať do ničoho, ale nakoniec som sa do toho dobrovoľne pustila, keď vymysleli tancovanie. Tri skupiny po siedmych ľuďoch, každá skupina má dve pesničky. A ja som si povedala, že to bude zábava. Naša skupina má Pulp fiction a Gangnam style (tej pesničky sa už asi nezbavím do konca života), zvyšné dve Thriller, Hey Mama, Macarenu a čosi z Pomády. Myslím. Skrátka šesťdesiate roky. 
My sme už aj začali nacvičovať - hneď včera ráno, nakoľko začíname oficiálne treťou hodinou. Poviem vám, že ten Gangnam style vyzerá oveľa jednoduchšie, než naozaj je.